Bratislava a jej primátor

Autor: Jozef Chadim | 22.3.2017 o 15:19 | Karma článku: 10,41 | Prečítané:  4364x

Bratislava sa hrdí v Slovenskej republike tým, že je jej hlavným mestom a tým pádom by mohla byť aj lídrom pre Slovensko. Je to tak?

V Bratislave po zvrhnutí komunistického režimu pravidelne víťazili pravicoví kandidáti na funckiu primátora a poslanecký zbor bol vždy z výraznej väčšiny pravicový. Pokiaľ sa do toho nevložil Robert Fico so svojou družinou a svojimi oligarchami. Primátorovi Ďurkovskému  podrazili jeho účinkovanie v meste finančné skupiny združené okolo svojho vodcu v SMERe. Najprv naštrbila dôveru v neho kauza ohľadom PKO, v ktorej "náhodou" bola zaangažovaná firma z portfólia vlastníkov Ja a Ty, a táto kauza bola živená hlavne bývalými súdruhmi zo SMERu. Hystériu okolo primátora samozrejme zvyšovali slovenské médiá, ktorých vlastníci vylučujú akúkoľvek pochybnosť okolo zaujatého postoja týchto médií. Ako vlci sa vrhnú na každého v tejto krajine, ktorý sa dostane do rozporu so záujmami ich vlastníkov, resp. skupín. Posledným klincom do truhy posledného pravicového primátora Bratislavy bola výstavba, resp. údajná rekonštrukcia zimného štadióna. Preto píšem, že údajná, lebo nejednalo sa o skutočnú rekonštrukciu, ale prakticky o výstavbu nového zimného štadióna, ktorý označiť ako rekonštrukcia je príliš silná káva aj na Slovensku, v inej krajine civilizovanej časti Europy je takéto niečo nemysliteľné. Všetci dnes už vieme, že to nebol slobodný počin mesta a jeho predstaviteľov, ale diktát jedného z mecenášov SMERu. Jeho široký záber zahŕňa aj hokejový klub, ktorý sa stal nástrojom ruskej propagandy na Slovensku lebo všetci veľmi dobre vieme, že šport slúžil odnepamäti pre komunistické režimy ako prvotriedny nástroj propagandy. Brilantným počinom a výsledkom tejto propagandy je stav, že sa podarilo v úplnej tichosti a bez záujmu "nezávislých" médií na tomto zimnom štadióne klasickou zmenou stavby pred dokončením zobrať zimnému štadiónu aj ten zlomok parkovania v garážach a umiestniť ho do priestorov širokého hotela a administratívnej budovy, samozrejme so všetkými benefitmi, ktoré tomu prináležia. Neviem, či je to tichá privatizácia, zlodejstvo, alebo oboje?

Hra o mesto sa skončila a súdruhovia zo smeru mohli sláviť svoj úspech. Ideológovia zo Súmračnej si boli vedomí toho, že komunistický alebo dnes už smerácky kandidát v Bratislave neprejde. Tak si našli iného bývalého súdruha, ktorý sa podľa poslednej moderny prehlásil za nezávislého, ale s podporou SMERu. Už táto formulácia zapácha boľševickou myšlienkou, lebo taký kandidát, ktorého niekto výrazne podporuje nemôže byť predsa nezávislý. Ale výrazné masírovanie verejnej mienky "nezávislými" médiami v prospech "nezávislého" kandidáta prinieslo svoje ovocie. Časť bratislavčanov zdecimovaná touto propagandov podľahla a na magistráte sa po dlhých rokoch mohli funkcionári opäť oslovovať ako súdruh.

A nezávislý primátor začal otáčať koleso dejín naspäť. Bratislavský Nový most, ktorý všetci bratislavčania odnepamäti takto nazývali, dostal opäť svoje revolučné pomenovanie lebo súčasťou boľševickej ideológie boli vždy len revolúcie, povstania a iné, vždy len násilné metódy. Dejiny dodnes nezodpovedali otázku, či vpád ruskej armády na naše územie pri bojoch s Nemeckom bol v skutočnosti oslobodením alebo len začiatkom inej okupácie. Primátor svojim aktívnym prístupom zabezpečil, aby Slavín,  tento pamätník obetí vpádu cudzích vojsk bol výrazne osvetlený a svietil nad Bratislavou ako hlavná dominanta. Skôr si myslím, že by sa mala začať diskusia odborníkov a verejnosti, či si vôbec Bratislava  zohyzdenie takýmito pamätníkmi zaslúži, hlavne po ďalšej skúsenosťou krajiny z 1968 roku, kedy sa okupácia krajiny rozbehla už úplne neskrývane a okupačné vojská sa tu rozťahovali dlhé desaťročia.

A opäť prišiel ďalší "nezávislý" primátor. Pár mesiacov pred voľbami v tichosti vyzliekol svoj politický kabát a hľa, v Bratislave zvíťazil. V meste ostala pachuť z tohto výsledku lebo mestu sa prvý raz podarilo voliť nie pre niekoho ale proti niekomu. A dnešnému primátorovi sa podarilo šikovne sa umiestniť na správnu stranu barikády. Na základe svojich dlhoročných straníckych skúseností s tým mal a má svoje skúsenosti.

Tentoraz sa ale v Bratislave okrem klasických politických handlovačiek a dosadzovania vopred známych víťazov výberových konaní na miesta politických nominantov neudialo prakticky nič. Čo je možno vzhľadom na doterajšie skúsenosti bratislavčanov možno aj dobrý výsledok. Ak samozrejme neberiem do úvahy všetky sľúby "nezávislého" primátora, komunikácia s poslancami je prakticky nulová, bilboardy stoja naďalej na svojich miestach, železničná stanica ostala bez zmeny, špina v meste ostala naďalej v nezmenenom rozsahu, zimná údržba chodníkov je už dlhoročne prakticky nulová. Primátor ctí bratislavské tradície, čoho dôkazom je samozrejme aj nefunkčná a mŕtva parkovacia politika, ktorej riešenie je v Bratislave už takým evergreenom.

Takým posledným klincom do truhly sa začína javiť petícia ohľadom zrušenia hazardu v Bratislave. Neviem si predstaviť iné miesto v Európe, kde by po "strate" desiatok tisícov hlasov petície ostal hlavný predstaviteľ mesta pri moci naďalej. Primátor si je ale vedomý toho, že v dnešnej dobe a v tých zemepisných šírkach nikdy nemalo lynčovanie svoju tradíciu, ale podľa môjho názoru po takomto pľuvanci do tváre občanom Bratislavy  by mal s hanbou okamžite zmiznúť zo svojho úradu. Hlasovanie poslancov o zákaze hazardu v meste už bolo prakticky len výsmechom voličom zo strany poslancov, ktorí už úplne odvrhli svoj pocit zodpovednosti voči svojim voličom. Mám obavu, že primátorovi sa podarí dosiahnuť víťazstvo nad občanmi mesta, viacročná poctivá práca aktivistov a petícia vyjde nazmar a "nezávislý" primátor sa bude neuveriteľným spôsobom rehotať do tváre desiatkam tisíc bratislavčanom. Dúfam, že sa v tomto prípade mýlim.

A prečo si tu vlastne takto vylievam svoje srdce? Pri predbežnej kandidátke na funkciu župana vyššieho územného celku v Bratislavskom samosprávnom kraji začínam mať pri čítaní tých mien a ich minulosti triašku a pocit nevoľnosti. Nechcem hájiť terajšieho župana, ktorému sa podarilo zlikvidovať vlastnú politickú stranu, ale zatiaľ sa mi Bratislavský samosprávny kraj javí ako posledný mohykán, kde platí právo a poriadok a obchádzajú ho rôzne kauzy.

Dúfam, že Bratislavský samosprávny kraj nepostihne osud bratislavského magistrátu, kde to ide od desiatich k piatim a to hlavne od obdobia, kedy sa o neho začala vážne zaujímať ficova družina a výsledky bratislavského magistrátu sa začínajú podobať výsledkom Slovenskej republiky ako celku. Krajiny, za ktorú sa začína hanbiť čoraz viac občanov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Vášáryová: Poľsko zažíva svoj mečiarizmus, už sme ho predbehli

Slovensko musí ukázať, že je iné ako susedné krajiny, hovorí bývalá veľvyslankyňa v Poľsku MAGDA VÁŠÁRYOVÁ.


Už ste čítali?