Kam kráčas Slovensko?

Autor: Jozef Chadim | 2.3.2017 o 9:20 | Karma článku: 6,47 | Prečítané:  631x

Slovensko potvrdzuje svoj osud malého nerozhodného národa. Nie sme schopní vybrať sa svojou cestou, len stále niekoho nasledujeme.

V USA sa dostal k moci republikánsky kandidát, človek o ktorého zvolenie sa s nemerateľnou mierou pričinil veľmi pravdepodobne novodobý diktátor v Rusku a spôsobilo to celosvetové zemetrasenie. Ak by sa nejednalo o krajinu, ktorá vo veľkej miere ovplyvňuje chod celosvetového spoločenstva, tak by sme nad tým mohli mávnuť rukou. Je ale veľmi pravdepodobné, že hlboko zakorenené demokratické inštitúcie a mechanizmy nedovolia zásadne zmeniť kurz krajiny a neumožnia zásadne zmeniť usporiadanie sveta. Keď sa spätne obzriem na vývoj Slovenskej  republiky tak je vlastne šťastím, že naša krajina má na vývoj svetových dejín mizivý vplyv.

Vraciame sa naspäť? Alebo sme ešte nevykročili správnym smerom?

V 1989 sme sa potešili. Väčšina určite, určitá časť s nejasnými predstavami, určitá dokonca s presnými predstavami, ale všetci s očakávaniami, kam sa spoločnosť gniavená komunistickou čižmou s ruským poradcom v pozadí uberie. Vykročili sme spočiatku razantne, odhodlane, s entuziazmom a nadšením mladosti smerom k niečomu novému, nepoznanému, ale očakávanému a vysnívanému.

Kde sa nachádzame dnes? Počiatočné nadšenie z 1989 sa vytratilo, mladosť sa dostala do zrelého veku, objavili sa nové skutočnosti, starosti, problémy, na ktoré veľká časť nebola pripravená a možno povedať, že všetci ostávajú prekvapení. Čo sa to s našou spoločnosťou stalo? „Sľúbili sme si lásku, sľúbili vravieť pravdu len...“ znelo na novembrových námestiach, počas tých pár týždňov poklesla kriminalita, vládla úžasná eufória. Do čela krajiny sme si zvolili nových predstaviteľov štátnej moci a asi sme ignorovali nedostatky niektorých nových predstaviteľov štátu, ktoré sa nám na začiatku javili ako nepodstatné prípadne boli tak majstrovsky skryté alebo kamuflované, že ľudia pri práci nad novou spoločnosťou ich prehliadali alebo vôbec nezaregistrovali.

Len veľmi malá časť verejnosti sa pozastavovala nad tým, že komunisti húfne prezliekali kabáty, premenovávali svoju stranu, transformovali ju pod novými neškodnými názvami, ktoré zneli ľudom tak blízko. A pri tom všetkom dôsledne dbali na to, aby sa zo zvyku už neoslovovali medzi sebou súdruh a vyhýbali sa slovu komunistický, komunista, komunizmus ako čert krížu. A medzi týmito všetkými sa rodili noví diktátori, bezohľadní kariéristi, ľudia pachtiaci po krvi všetkých vôkol a zaslepení túžbou po moci a majetkoch.

Rodák zo Zvolena, podnikový právnik v Nemšovej si s boxerskou zarputilosťou a bezcitnosťou  dláždil cestu na piedestál moci. Po získaní vlády v slovenskej časti Československa s potrebou maximalizácie svojej moci si našiel vhodný náprotivok na českej strane a napriek vôli väčšiny jednoducho roztrhli Československo na dva samostatné štáty a tento LEN ON, ako sa o ňom rozprávalo dosiahol svoje najvyššie ciele. A Slovensko  po nočnom zasadnutí v Zlatej Idke roku 1993 sa  na dlhé roky vybralo opačným smerom, ako predpokladala drvivá väčšina slovenskej verejnosti. HZDS sa na čele s Mečiarom podarilo úspešne vyradiť Slovensko z integrácie do NATO a europskych štruktúr. A na Slovensku popri rozmachu zločineckých mafiánskych skupín sa ukázali ako zločinecké štruktúry dokonca štátne orgány, hlavne SIS a tiež veľká časť polície. Táto svojvôľa a žlčovité konanie predsedu vlády nakoniec vyústilo v únos syna slovenského prezidenta. Rakúske vyšetrovacie orgány tento čin nazvali pravým menom a to aktom terorizmu slovenských štátnych orgánov. Slovensko až do volieb v r. 1998   zažívalo bezprávie a svojvôľu prvých veľkých zlodejov, ktorým HZDS odovzdávalo štátny majetok kľúčových slovenských spoločnosti  v hodnote desiatok miliárd korún so zdôvodnením, že tvorí slovenskú kapitálotvornú vrstvu, slovenská tajná služba zariadila vraždu svedka v kauze únosu prezidenta výbuchom jeho auta, vylúčila protiústavne poslanca z národnej rady SR. A toto všetko vďaka neochvejnej viere tzv. babiek demokratiek, ktoré držali túto skupinu zločincov pri moci.

Po roku 1998 sa vďaka priaznivej konštelácii síl v spoločnosti Slovensku podarilo splniť všetky podmienky plnenia princípov demokratickej spoločnosti a slovensko sa následne stáva členom európskej únie a NATO. Vydýchnutie si spoločnosti z nedemokratických princípov a prostredia zločinov netrvalo dlho.

V  období  mečiarovho vládnutia  nenápadne, ale húževnato po straníckom rebríčku komunistickej  strany, neskôr premenovanej na  SDĽ, čiže  stranou komunistov, ktorí si vyzliekli v ponovembrovom období tričká KSS postupoval v novej situácii už zorientovaný ďalší  doktor práv, ktorý november 1989 ani nezaregistroval lebo údajne kachličkoval kúpelňu.  Pre vnútorné nezhody v SDĽ založil v r.1999 stranu SMER, ktorá v r.2005 pohltila svoju rodnú SDĽ, čiže komunistickú stranu. A prerod komunistov na členov SMER bol ukončený.

V období volieb r.2006 bolo mečiarovo HZDS na definitívnom ústupe z mocenských pozícií, na jeho miesto sa ale nezadržateľne tisne SMER, kde kariéristi z radov KSS prahnú po moci a majetkoch. Voľby v r. 2006 rozhodnú a títo daja právnici spolu vytvárajú koaličnú vládu, do ktorej si priberú ešte obchodníka ovládajúceho SNS, ktorého jediným cieľom je ušklbnúť si z koláča rozkrádania svoj diel, svoj talent dokázal aj s obchodovaním s „teplým vzduchom“ alebo emisnými kvótami.

Od toho obdobia s krátkou dvojročnou prestávkou strana  SMER ovláda slovenskú politickú scénu až do dnešných dní a nenápadným spôsobom demontuje nedostatočne vyvinuté demokratické inštitúty. Rozkrádanie majetku ale pokračuje naďalej, pričom na rozdiel od privatizácií HZDS sa to tentoraz deje sofisitikovanejším spôsobom a to nevýhodnými tendrami, zmanipulovanými verejnými obstarávaniami, korupciou,  rozdávaním fondov, daňovými úľavami, dotáciami na rôzne štadióny pri ktorých sa budujú hotely, administratívne budovy, nákupné centrá a iné. Rôznorodosť rozdávania výhod a peňazí je skutočne rôznorodá.

Nedávno zomrel prvý slovenský prezident, ten človek, ktorému štátna moc za vlády mečiarovho hnutia uniesla syna, zbili ho, mučili, uniesli do inej krajiny a tam podhodili pred policajnú stanicu. Pri tejto príležitosti opäť zosilneli hlasy, ktoré dlhé roky neúspešne volajú po vyšetrení snáď najvypuklejšieho zločinu z obdobia tzv.mečiarizmu a to vyšetrení únosu syna prezidenta SR. Vytvoriť predpoklady pre vyšetrovanie je možné jedine za účasti i straníkov SMERu, ktorí túto stranu prezentujú v národnej rade.  Po zhodnotení éry doterajšieho samostatného slovenska reálne toto nemá šancu na úspech, je predsa ťažko mysliteľné, že koaliční partneri v minulosti  a to HZDS a SMER by popreli svoje genetické korene, ktoré siahajú do bývalej komunistickej strany v dobách socializmu. Strany popretkávané bývalými komunistami a členmi štátnej bezpečnosti skutočnú obrodu slovenska nepripustia. Takýto rozporuplný vývoj je samozrejme podporovaný kolískou komunistického teroru a to dnešným ruskom, ktoré sa nezmierilo a nedokáže zmieriť so stratou svojho hegemonistického postavenia v európe. Tajné služby ruska fungujú v režime, čím horšie v EU, tým lepšie pre záujmy bývalého člena tajných služieb, ktorý dnes vládne v rusku.

Vzhľadom na dnešnú realitu na Slovensku s rozložením politických síl a náladami obyvateľstva krajiny si myslím, že potrestanie zločincov podozrivých z vraždy slovenského občana alebo únosu, mučenia, bitia ostane ešte dlhé roky nevyšetrené a nepotrestané.  Toto je fakt, ktorý nemá v Europe obdobu. Sme jedineční. Žiaľ.

V súčasnej dobe rastie  aj vďaka konfrontačnému a agresívnemu tónu predsedu vedúcej strany v spoločnosti napätie a neznášanlivosť a to nielen  voči utečencom, ktorú sa podarilo predsedovi rozdúchať  ale aj medzi jednotlivými skupinami obyvateľov krajiny. Už nestojí úloha ako v 1989, kedy sme sa v drvivej väčšine snažili niečo vybudovať, ale dnes stojíme nezmieriteľne proti sebe a to my a vy. Je ale jasné, že v takto budovanej krajine sa nemôže podariť tvoriť niečo zmysluplné, ale je viditeľné, že  jednotlivé strany, každá vo svojich zákopoch škodia krajine rozsahom vo výške svojich volebných výsledkov. Aká je perspektíva? Ťažko odhadnúť, ale reálny pohľad na politickú situáciu a jednotlivých politikov, ktorí sú pri moci na Slovensku veľkú nádej nedáva. Jedine ak by sa začal skutočný obrodný proces, tak, ako sa pomaličky rozhorieva ohník nespokojnosti so svojou vládou v Rumunsku. Pravdepodobne nie je náhoda, že o týchto udalostiach sa v slovenskej tlači píše menej ako o pokračovaní dajakej reality show.

Pravdepobone bude potrebné podobný ohník založiť aj v našej krajine a pomôcť mu dajakým aktivátorom, ktorý ohníku pomôže sa rozhorieť na skutočný oheň, v ktorom zhorí všetko to zhnité, čo sa od roku 1989 nazbieralo, aby tak ako na spálenisku začalo rásť niečo zdravé od začiatku lebo tak ako sa hovorí, že starého psa nenaučíš novým móresom, tak z komunistu neurobíš demokrata.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Vášáryová: Poľsko zažíva svoj mečiarizmus, už sme ho predbehli

Slovensko musí ukázať, že je iné ako susedné krajiny, hovorí bývalá veľvyslankyňa v Poľsku MAGDA VÁŠÁRYOVÁ.


Už ste čítali?